5.9.2000, utorok

Štokholm

8:15 budíček, sprcha, raňajky, oddych… Potom som šiel do mesta.

Navštívil som Vasa múzeum. Je to múzeum o jednej starej lodi, ktorá sa potopila a potom ju vytiahli a zreštaurovali. Už množstvo autobusov napovedalo, že to je naozaj najnavštevovanejšie múzeum v Štokholme. Vo vnútri spústa ľudí. Vstup za 40 SEK (študent). Expozícia bola perfektná. Všetky texty v niekoľkých jazykoch, sprievodcovia čo vysvetľujú, premietanie diapozitívov a filmov, skutočne premakané. Celé múzeum má opatrenia, aby sa im loď nezačala kaziť – klimatizácia, 5 vstupných dverí a čo je blbé, vo vnútri tlmené svetlá. Teda skôr by som to nazval, že prítmie. Ak moje fotky nevídu, navštívil som aspoň miestny obchod so suvenírmi. Tam suvenírov od výmyslu sveta. Vasa prívesky, Vasa poháre, Vasa ponožky, Vasa uteráky (tie šli na dračku), …. Ja som si kúpil jednu pohľadnicu za 10 SEK a padám preč. Bolo tam však toľko ľudí, že som mohol vyniesť celý stojan a nikto si to nevšimne.

Potom som šiel do Akvária (stála expozícia vodných tvorov). Akvárium bolo pekné, no za cenu 50 SEK som čakal toho viac (viac druhov rýb …). No páčili sa mi žraloky a farebné morské rybičky, tam som sedel asi 15 minút. Ináč pri každom otvorenom akváriu bola výstraha, že „Pozor na prsty, ryby hryzú!“. Neviem či je to pravda, radšej som to neskúšal :-).

Keď som vyliezol z akvária, ocitol som sa pred Štokholmským zábavným parkom. Bola však 1 hodina obed a park bol zavretý. Asi je otvorený až večer. Tak som si dal v takej búde kolu a sníval som o jazde na horskej dráhe. Neďaleko sa cvičili nejaký cirkusanti, jeden žongloval a druhý stál na jednej ruke a niečo špekuloval.

Potom som šiel popri brehu, že si dám nejakú vyhliadkovú jazdu loďou. Práve jedna začínala, tak som sa za 140 SEK pripojil k 20 dôchodcom a 10 cigáňom (sorry, teda indom). Loď bola myslená asi pre 200 ľudí, takže sme všetci sedeli pri oknách. Plavba sa volala „Popod Štokholmské Mosty“ a mala trvať 2 hodiny. Usadil som sa teda a založil si slúchatká na uši. Navolil som si jazyk angličtina (zo 6 možných jediný rozumný :-)) a fičali sme. Plavba bola dobrá, celkom som si pritom aj oddýchol, občas som aj čosi rozumel = kam sa mám pozerať a tak :-). Trochu ma rozčuľovali dôchodcovia, ktorí sa v záujme lepšieho výhľadu a pocitu z jazdy furt presúvali z miesta na miesto. Prechádzali sme aj cez dve plavebné komory a bola to celkom sranda. Loď bola úplne pri brehu a začala stúpať / klesať ako napúšťali / vypúšťali vodu.

Išiel som do mesta kúpiť nejaké suveníry. Bol som však hladný, tak som si najprv dal nejaký sendvič a kávu (káva bola taká silná, že ma skoro vystrelo). Ďalej som si dal hog-dog + colu a nakoniec ešte pečenú klobásu. Pokúpil som nejaké darčeky a minul skoro všetky prachy. Dotackal som sa do hostela. Sadol som pred TV a tam sa dal so mnou do reči nejaký australan – Andy. Je celkom fajn, trochu crazy. Kúpil si bohovú letenku a teraz cestuje po svete: Sydney – New York – San Francisko – Barcelona – Štokholm – Honkong – Sydney. Tomu sa už povie výlet (aj tak som asi na nejaké mesto zabudol). Kecáme asi 2 hodiny. Potom išiel do mesta, aj ma volal zo sebou, ale som nešiel, už ma nebaví nikam chodiť. A to je asi na dnes všetko.

Milý čitateľ, ako si si iste všimol, môj výlet už prestal byť dobrodružný. No zajtra idem domov = strávim 1 deň svojho života na letiskách, takže kľud, dočítaj to ….

Aha a videl som autobus zo Slovenska, z Nitry. Karosa sa medzi Volvami a 2-poschodvými Scaniami nezaprie :-). Teraz je tu na izbe jeden ksicht, čo frajerí s notebookom a mne už začínajú chýbať čerstvé pakety :-).

[Pokračovanie: 10. deň – Hurá domov]