Author: Samuel Petrovič

Pyžamová párty

„A nechceš ísť spať ku mne?“ vybafol som na ňu náhle a bez prípravy. „Teda, nevodím si cudzie baby k sebe často, teda vlastne nevodím si ich vôbec, vlastne, občas niekto ku mne nejaká príde, …, ale nie tak, že príde, len tak normálne príde, …“ asi to spôsobovala hladina...

Dámy, vy ho ešte nemáte?

Dnes si ho konečne kúpim. Tak som sa rozhodla. Nejaký čas som síce váhala. A potom – musela som na neho šetriť. Nechcem totiž žiadny lacný šmejd, ktorý sa mi po pár dňoch pokazí. Chcem naozaj kvalitný kúsok. Rozmýšľam, že by mal mať striebornú farbu. A dlhú výdrž bateriek. Už...

Nepozeraj na mňa!

Bolo niečo po pol jedenástej, keď som vstúpil dnu. Čakáreň to nebola veľká, ba priam by som povedal, že bola z tých menších. Malá miestnosť, do ktorej sa vchádzalo z chodby zdravotného strediska a pokračovať sa dalo len dverami do ordinácie lekára. Na opačnej strane niekoľko malých, špinavých okien. Po...

(25) Ja sama, dobre?

Kým sme dorazili do hotela, Denisa mala opäť premrznuté celé nohy. „Idem sa zohriať horúcou vodou,“ vyhlásila hneď ako sme zavreli dvere na izbe. Kým som sa ja rozhliadal po izbe, ona už bola v kúpeľni a vyzliekala si silonky. Potom hneď otočila kohútikmi nad vaňou a po miestnosti sa...

(24) To budú naši

Zobudil som sa. V izbe už bolo šero. V prvom momente, keď bolo moje vedomie na pokraji spánku a zobudenia, napadlo mi, že som doma. Potom som si spomenul – išiel som predsa na chatu. No toto nie je moja (dočasná) posteľ na chate. Otvoril som oči. Táto izba mi...

(23) Takto mi veríš?

Chcel som vstať prvý, aby som stihol všetko čo som si zaumienil, no i tak som vstal medzi poslednými. Navštívil som kúpeľňu, ale po zistení, že baby už minuli všetku teplú vodu som rannú hygienu radšej vynechal. Nebudem si predsa na dovolenke terorizovať telo. „Dobrý deň, neviete, kde by som...

(22) Hneváš sa?

Kráčam nočnou ulicou tejto malej dedinky. Vraciam sa na chatu. Cestu osvetľujú pouličné lampy a vianočná výzdoba povešaná na stĺpoch. Keď prichádzam k lampe, môj tieň je vzadu za mnou. Akonáhle prechádzam popod lampu, tieň ako potkan vbehne podo mňa a potom, keď sa od lampy vzďaľujem, uteká predo mnou...

(21) Túto máš na zahriatie

Rýchlo som zjazdil kopec a pribrzdil tak prudko, až odhrnutý sneh zasypal ich lyže. „Tak čo, je to ona?“ opýtal som sa celý nedočkavý. „No chlapče, priprav sa na večerné vystúpenie. S touto si vôbec nespal,“ rehotali sa ako kone. „Akože nie je! A čo nesadlo. Nemá už ten piercing?“...

(20) Tak sa stav!

Uprostred lyžiarskeho svahu je strmé, úplne vydraté miesto. Spod snehu trčia kamene, po okolí je roztrepané blato. Ostatok kopca je celkom v pohode, len toto jedno miesto je nejaké kritické. Ráno to vyzeralo ako tak v pohode, no teraz sú asi dve hodiny po obede a tu je hotová zabíjačka....

(19) Bolí ťa to veľmi?

„Kde ste sa vy dvaja dali dokopy, že máte také podobné mená?“ opýtal som sa po príchode do cieľa mojej cesty. Miro s Mirkou ma prišli čakať k autobusu, aby som neblúdil ako choré prasa po celej dedine. „No vieš, náhoda je blbec,“ usmiala sa Mirka. Kráčali sme po hlavnej...