Žľab na dažďovú vodu
Už ma zas ide z teho celého mrdnúť! Čo si človek nespraví sám, to je na hovno! Samozrejme, to už dávno viem, avšak ja nemám čas všetko po robošoch znovu prerábať!
Viď tento krásny príklad. Žľab na dažďovú vodu z pergoly. „Jasné, spravíme vám to, nie je problém.“ Spravili… Dohodli sme sa, že nesmie trčať nad terén – že majú pri tom odkopať trochu tú rúru a napojiť to tam poriadne a schovať celé pod zem.
Výsledok? Prídu bez ohlásenia. Akože ja sedím celý deň doma? Volá mi celý nasratý, že kde som. Po telefóne mu musím vysvetľovať, čo vlastne chcem, lebo k nemu sa požiadavka nedostala celá. Na dome sú aj iní roboši, tí ho tam pustia, tak sa dá do práce. Keď prídem domov ja, už ho tam niet. Rúra samozrejme trčí nad trávu. A to napojenie? Víťaz v súťaži o majstra improvizácie, ale celé na chuja. Však sa tam bude sypať zem do vnútra, to mu akože nedoplo?
Volám šéfovi, sťažujem sa. „Prídeme, pozrieme, opravíme…“ Neprišli. Na druhý deň neberie ani telefón. Ja sa už môžem na to celé vytoto. A to tá pergola nebola fakt lacná a ešte potrebujeme doriešiť bočný screen. Celé zle s tými robošmi na tomto Slovensku…
Víťaz v súťaži o majstra improvizácie. Vysvetlite mi, ako môže niekto toto pri zdravom rozume spraviť? Však sa tam bude sypať zem do vnútra!
Stačila jedna návšteva Hornbachu, pár rúrok v cene <10€ a hodinka práce (vrátane betónovania) a je to! Toto keď sa zasype nikto nič nenájde a určite sa do toho zem sypať nebude.
