6.9.2000, streda

Štokholm

Budíček, pobaliť sa, raňajky, bla-bla.

O 9:45 opúšťam hostel, o 10:00 som na Hlavnej stanici. Mám 2 možnosti:
1. ísť hneď na letisko
2. túlať sa ešte asi 2 hodiny po meste

Zvolil som si možnosť číslo 1. Chodenia už mám dosť a stále by som mal aj tak strach, že sa niekam zatúlam, alebo bude v meste zápcha a ja nestihnem lietadlo. Kupujem si teda lístok za 40 SEK a 10:10 opúšťam Štokholm. O 11:00 som na letisku. Mám teda ešte kopec času, keďže môj let je až 15:45. Overujem si či je všetko OK na monitoroch kde sú odlety a prílety až dovečera. Potom idem do kaviarne, odkiaľ má byť super výhľad na letisko. Kupujem si kávu a koláčiky a sedím pri okne. Naozaj chvíľu nezatváram ústa, keď sledujem ako štartujú lietadlá. Keď sú ľudia na palube, odpoja tunel ku dverám. Potom malé autíčko vytlačí lietadlo von. Tam ho odpojí a zakýva mu. Lietadlo potom pomaly postupuje na začiatok štartovacej dráhy. Tam čaká v rade s ostatnými lietadlami. Keď príde naňho rad, chvíľu si postojí na začiatku a keď dostane pokyn na štart, vyštartuje a rovno pred mojimi očami sa odlepí od zemi. Po hodine ma to však nebaví a idem si nájsť inú zábavu. Batoh naložím na vozík a prechádzam sa po letisku. Pozerám obchody a reštaurácie, posedávam na lavičkách.

O 13:45 konečne otvoria náš desk. Tete musím vysvetliť, že Slovensko a Česko sú dve krajiny a nie žiadna Čechoslovakia. Na dôkaz jej ukazujem ešte raz môj pas. Keď som sa zbavil batohu, ešte stále musím byť kde som, lebo neurčili z ktorej gate to ide. Na tabuli príchodov si overujem, že lietadlo z Prahy naozaj príde načas, takže zas čakám 30 minút. Keď ohlásia môj let, prechádzam cez antiteroristickú kontrolu a sedím v kresle pri gate 14. Až teraz si uvedomujem, že som neprešiel cez žiadnu pasovú kontrolu, no čo, keď neni, tak neni. Vedľa mňa sedí nejaký ind, celý nervózny, že kde je naše lietadlo. Ubezpečil som ho, že sa tu včas zjaví. A naozaj, o 15:00 príde, vystúpi asi 15 ľudí, potom tam nabehne upratovacia čata. No a o 15:30 nás konečne pustia dnu. Sedím pri okne, vedľa mňa nikto, potom Švéd. Je to také isté lietadlo ako minule (no nie to isté :-)). Jedna letuška je však tá istá. Let je OK, iba keď sme pristávali, vleteli sme do oblaku a začali sme robiť nejaký obrat, tak to hučalo a leteli sme nahnutí. Trochu mi zredlo a začal som uvažovať, či sa dá pristáť s jedným motorom. No sme na zemi a všetko je OK.

V Prahe na letisku je menej ľudí ako minule (no jasné, veď je večer). Prejdem celú halu 5-krát a hľadám nejaký obchod s jedlom. Pravdaže nič. Samá kozmetika, oblečenie, cigarety a alkohol. Asi som zabudol, že už nie som vo Švédsku, kde naozaj všade predávali niečo na jedenie (vo vlaku, v múzeu, na letisku, na stanici, na ulici, …). Kúpil som si teda aspoň keksy. Chcem použiť švédske prachy, no musia to byť papierové. Teta mi na oplátku vráti 22 Kč. V pravom vrecku mám švédske drobné, v ľavom české. Mohol som ich všetky hodiť do nejakého akvária pre deti (nadácia), no napadlo ma to až teraz. Asi 30 sedačiek v hale zaberajú cigáni (bohvie, kam sa idú zas vysťahovať). Robia hluk a pomaly okolo nich vzniká bordel. Ale ináč sa nič nedeje. Prechádzam cez ďalšiu antiteroristickú kontrolu a sadám si tam, kde očakávam môj odlet. Pozerám MTV, spoločnosť mi robili chvíľu nemecký podnikatelia, ktorí furt telefonujú a tvária sa akoby im patril pol sveta. Ináč nič. Teraz som došlo asi 200 !!! ľudí a blabocú, čosi že o 10 pm. Asi mali už odletieť, no niečo sa tu deje. Skúsim zistiť niečo viac, keď už nemôžem pozerať TV. No čo sa im stalo sa mi nepodarilo zistiť, ale už asi majú náhradné lietadlo. Zábavu mi tu však robí anglicky hovoriaci pár, kde žena je spitá a muž má s ňou oštaru. Padajú aj slová ako fuck atď, takže sranda je :-).

Hm, myslím, že toto je aj koniec on-line denníka. Dúfam, že do BA doletíme dobre. Tam si asi zoberiem taxík a môj cestovateľský kruh sa uzavrie.
S 0,5 hodinovým meškaním sme teda pristali a to je naozaj end.

[Záver: Foto a rekapitulácia]