3.9.2000, nedeľa

medzi Huddinge a Štokholmom, ráno

Ak sobota bol najhorší deň, tak táto noc sa tomu úplne vyrovná. Okolo polnoci začalo pršať, aj keď večer nebolo na oblohe ani mráčika. Do toho ešte začal fúkať taký vietor, že som myslel, že mi rozdriape stan. To, že občas okolo prešiel nejaký vlak mi vôbec nevadilo, v noci zo soboty na nedeľu ich zas nebolo tak veľa. Nadránom som držal stan v zuboch :-), lebo som bol taký naštvaný. Stan je úplne mokrý a vonku stále prší a vôbec nevypadá, že by chcelo prestať. Ráno 7:30 som sa teda zbalil a išiel peši na vlak. Nešiel som na tú zastávku, kde som vystúpil, ale na nasledujúcu, lebo ako som si všimol na mape, malo to byť rovnako ďaleko. Kým som prišiel na stanicu, bol som aj tak celý zmoknutý. Chcel som si kúpiť lístok. No namiesto osoby pri pokladni tam bol len oznam, že tu nikto nie je a mám ísť zadarmo. Overil som si to u nejakej miestnej slečny, ktorá mi to potvrdila so slovami: „Áno, ušetril si 16 SEK.“ To ale znamená, že aspoň v nedeľu tu nemôžu chodiť revízori (ak vôbec nejaký chodia).

Štokholm, doobeda

Cesta mi trvala asi 5 minút a som na „Stockholm C“. Vystupujem z vlaku a idem do veľkej haly. Tam som si minulý pondelok všimol búdu s názvom informácie a rezervácie hotelov (pozn. autora: veľmi stručný preklad :-)). Na dverách majú síce oznam, že pre veľký počet veľtrhov a konferencií sú všetky hotely obsadené, no napriek tomu tam idem a oznamujem, že som študent a že chcem niečo lacné na bývanie. Milá teta mi teda oznámi, že OK, niečo pre mňa má. Je to hostel, úplne blízko Central Station (asi 5 minút peši). Hneď tam aj zavolala a zarezervovala mi miesto. Za rezerváciu (za tú službu, že mi to vybavila) som zaplatil 20 SEK. Dostal som aj nejaké noviny pre turistov, vzadu je mapa, tak podľa nej šlapem. No dorazil som do hostela. Je to veľmi zaujímavá inštitúcia. Pripomína mi to náš intrák, aj keď je tu omnoho viacej druhov pohlaví :-), vekových kategórií, národností. No začnem po poriadku.

Hostel som našiel celkom ľahko. Podľa mapky som prišiel až na recepciu. Ubytovňa sa volá „City Back Packers“. Na recepcii bol milý chlap, ktorý už o mojom príchode vedel. Po zaplatení 160 SEK / noc a raňajok 37 SEK / noc som dostal inštrukcie (vo vnútri sa nefajčí, nepije, po 23:00 je ticho atď.). Ďalej som dostal tzv. access kódy (teda po slovensky prístupové kódy) do budovy a izby. Kódy do budovy sa stále (každý deň) menia. Vyťuká sa kód a zámok sa na chvíľu otvorí. Hneď pri vchode je spústa topánok, lebo sa treba vyzúvať. Ďalej je tu jedna miestnosť ako predsieň s časákmi a prospektami, kde je aj komp s prístupom na Internet (30 SEK / deň), automat na coca colu, telefón, … Izby sú na poschodiach, dole je niečo ako obývačka s TV a kreslami, kuchyňa, sprchy, práčka. Na mojej izbe je 8 postelí. Zatiaľ je tu jeden Holanďan, čo celý čas lamentuje nad počasím a jeden Nemec, ktorý tak ako ja behal po prírode a teraz chce pozrieť Štokholm. Celé je to tu na jednej kope, veľa vecí spoločné s intrákom, takže sa tu cítim ako doma :-). Dal som si sprchu (konečne – super vec), obliekol som si niečo suché (ha, teda vlhké), v kuchyni som si prihrial jednu konzervu a som nesmierne happy. Mám kde spať, je to v vlastne v centre, čo viac môžem chcieť. Zisťujem, že mám ešte 1460 SEK. Raňajky mám zabezpečené, na večeru budem jesť ešte konzervy, na stredu mi stačí 100 SEK, takže mi ostáva 1360 SEK. Štve ma však, že stále prší a nemám ako usušiť stan. Môj spolubývajúci ma síce presviedča, že je to OK, že aj jeho stan je mokrý, no ja neviem.

Štokholm, poobede

Bol som sa prejsť do mesta. Stále prší, ale mne je to jedno. Štokholm je celkom fajn, samé obchody, McDonald’s, Big-burger, Kebab-hous a plno kaviarní. Keď som sa vrátil, pripol som sa na Internet. Poslal som pár e-mailov, trochu updateoval svoju www :-). Zistil som, že Holanďan naozaj odišiel tak ako sa vyhrážal. Bol nejaký divný. Zato s Nemcom sme sa dali do reči a dohodli sme sa, že zajtra navštívime nejaké múzeá spolu. A dnes večer pôjdeme von. Potom sme spolu išli robiť večeru. On dal špagety, ja konzervu fazule. V kuchyni je šporák, chladnička, mikrovlnka a plno riadu. Ako sme varili, prišli nejaké Švédky. Aj oni si začali robiť špagety. Večerali sme pri jednom stole, tak sme sa dali do reči aj s nimi. Sú z Pite?, sú to študentky a sem si prišli užiť slnka :-). Moc im to dnes nejde. Ale zato sú milé. Aha a pribudol spolubývajúci, ale je taký unavený, že v kuse spí oblečený na posteli.

Štokholm, večer

Spolu s Nemcom sme boli v meste. Pochodili sme pár ulíc, sadli sme si v jednej kaviarni. Lámavou angličtinou sa rozprávame. On pochodil peši celý sever Švédska, bol presne na miestach, kam som sa ja neodvážil vkročiť. V prírode pod stanom žil 2,5 týždňa. Teraz sme sa vrátili a ja idem spať. Konečne normálna posteľ, to sa nám to zlepšuje….:-).

[Pokračovanie: 8. deň – Múzeá a krásy mesta]