GC931YF – Tatliakova chata

Táto keška ma veru poriadne nasr… nasrdila, ale tak môžem sa hnevať iba ak sám na seba. Ešte doma som si pozrel potenciálne skrýše, ktoré by som mohol loviť na dnešnej turistickej trase. Veľa ich vlastne nebolo, lebo niektoré som už našiel – takže mi ostávala iba skrýša Čo je kamenný mužík? a potom táto Tatliakova chata. No a samozrejme, navyknutý na mestský lov, som si ani jednu neuložil.

A kým súradnice Kamenného mužíka mi telefón nejakým zázrakom načítal online a ja som ju teda mohol odloviť, druhý pokus už taký úspešný nebol. Lebo som trochen zabudol, že signál môjho vydrbaného operátora končí vždy 5m metrov od posledného domu v dedine, lebo však načo by sme robili pokrytie v Tatrách, keď sa tu dá chytiť poľská sieť, že? Tu sa však nedala chytiť žiadna… No nadával som jak pohan, behal hore dole s telefónom v ruke a zháňal aspoň jednu paličku, aby mi načítalo súradnice. Ani hovno!

Nasratý som bol na celý svet a ku šťastiu mi nepridalo ani to, keď ma deti a manželka začali presviedčať, že túto skrýšu som už predsa našiel, však sme ju hľadali spolu, aj mi ju môžu ísť ukázať, ak chcem. Reku hovorím im NECHCEM, múdri ste jak rádiá, aj aj si to pamätám, že tu sme nejakú skrýšu už našli, ale na 100% viem, že túto mi ukazovalo ako nenájdenú, tak asi je tu aj iná!

No nič teda, signál v riti nikde. Smutný kráčam dole do doliny, keď zrazu píp, prišla mi nejaká zabudnutá správa na mobil. Hurá, mám signál! Kukám do telefónu, načítavam súradnice. Som vzdialený stále iba 500 metrov vzdušnou čiarou, reku idem sa vrátiť. Samozrejme nikto z výpravy som mnou tento názor nezdieľal, tak som to musel vybehnúť sám.

Nuž a to je koniec tohto krátkeho príbehu o mojej debilite. Už nie raz som si hovoril, že nahrávaj si tie skrýše do telefónu keď niekam ideš, ale nie, ja vždy na to prdím a potom banujem.

PS: Tá skrýša, ktorú som onehdá bol býval našiel, sa volala GC5EQTX – Tatliakovo pleso, ale ako som si správne domyslel, už je v archíve.