Katarínka je miesto nachádzajúce sa v Malých Karpatoch medzi obcami Dechtice, Dobrá Voda a Naháč. Nájdete tam zrúcaninu kostola a priľahlého kláštora. Názov Katarínka je odvodený práve od patrónky kostola sv. Kataríny Alexandrijskej. Kláštor bol založený v roku 1618 a fungoval až do roku 1786, kedy bol rozhodnutím cisára Jozefa II. zrušený. Inventár bol presunutý do okolitých kostolov alebo rozkradnutý. Kláštor a kostol odvtedy postupne chátrajú až do dnešnej podoby, kedy z múrov ostali iba ruiny.

OZ Katarínka

Novodobá história Katarínky sa začala písať v roku 1995, kedy sa tu uskutočnil prvý letný dobrovoľnícky tábor zameraný na záchranu ruín kláštora a revitalizáciu okolia. Projekt záchrany kláštora organizuje občianske združenie KATARÍNKA. Každé leto sa tu v niekoľkých turnusoch stretávajú najmä mladí vysokoškoláci, ktorí postupne opravujú múry tradičnou technikou murovania, čistia okolie od náletových burín a v spolupráci s múzeom vykonávajú archeologický výskum. Letné tábory sa nesú v dobovej tradícii. Ak sa na to dáte, čakajte život v prírode, bez mobilov a iných výdobytkov techniky. Je však potrebné poznamenať, že cieľom záchrany nie je znovu postavenie kostola a kláštora do pôvodného tvaru, ale „iba“ ich stabilizovanie v súčasnej podobe, aby sa viac nerozpadávali.

Tip na výlet

Katarínka sa dnes stala miestom, kam sa dá ísť na výlet, posedieť v tráve, opekať v prírode a kde sa konajú omše a koncerty pod holým nebom. Niekomu to možno trochu prekáža, veď poznáte také tie reči, že sa z toho stáva turistická atrakcia a vytráca sa „spiritualita“ a pod. Iní sú zase radi, že toto miesto opäť slúži ľuďom. Každopádne, návštevu vám určite odporúčam. Keďže sa ale jedná o prírodnú rezerváciu, správajte sa tam slušne :-).

Na Katarínku sa môžete dostať z troch smerov. Najkratšia cesta je z Naháča po modrej značke (cca 40 minút). V Naháči je dobré zaparkovať pri kostole alebo trochu nižšie pri materskej škôlke. Ďalšie cesty vedú z Dechtíc (žltá značka) – cca 80 minút a z Dobrej vody (modrá značka) – cca 120 minút. Dá sa tam dostať aj s kočíkom – predpokladám, že po ceste z Dechtíc. My sme šli z Naháča. Cesta to nie je náročná, zväčša chodník cez les, avšak záverečný stupák do kopca nie je „kočík friendly“.

V okolí kostola je niekoľko ohnísk, kde môžete opekať alebo grilovať. Zakladať oheň mimo týchto oficiálnych ohnísk je zakázané. Rovnako ako vjazd hore autom, ale to hádam nemusím pripomínať.

V tesnej blízkosti Katarínky sa nachádza aj dobová rekonštrukcia Malokarpatskej lesnej železnice. Jedná sa o síce projekt iných nadšencov, no vy ju určite neobíďte – deckám sa bude na 100% páčiť.

Historické zaujímavosti

Ono to zrušenie kláštora Jozefom II., najstarším synom a nasledovníkom Márie Terézie, nebolo len tak z plezíru či márnivosti. A nebolo ani namierené voči konkrétne tomuto jednému kláštoru. Uvádza sa, že Jozef II nechal vtedy jedným nariadením zrušiť 738 kláštorov (tipujem, že ten počet je asi za celé Rakúsko-Uhorsko) a ponechal iba tie, ktoré sa venovali nejakej pedagogickej činnosti. Svoje rozhodnutie odôvodňoval veľkým počtom kláštorov a nákladmi, ktoré zaťažovali štátnu pokladňu. Jozef II. bol totiž veľký reformátor – jeho nariadenia a normy sa dotýkali všetkých oblastí života: od najdôležitejších akým bolo zrušenie nevoľníctva až po úplné banality ako šetrenie sviečkami v kostoloch. Vidíte tú paralelu s nariadeniami EÚ o úsporných žiarovkách? Treba však podotknúť, že dôvodom rušenia kláštorov bolo tiež také malé dokazovanie si „kto je tu pánom“ v rámci znižovania vplyvu cirkvi na chod štátu.

Práve kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej mal ako inšpiráciu pre svoje dielo Dúverná zmlúva mezi mňíchem a diáblem Juraj Fándly. Fándly pôsobil v rokoch 1780 – 1807 ako farár v Naháči a existencia kláštora hore na kopci nad dedinou ho zjavne dosť srala, keď tomu venoval celú knihu :-). Fara v Naháči pustla, pretože farníci podporovali žobravé rehole a nie (jeho) domovskú faru. Rehole mali pôvodne žiť v samote a živiť sa prácou svojich rúk. Z toho čo vyprodukovali mali pomáhať druhým ľuďom, zachovávať pôst a modliť sa. Fándly však poukazoval na ich odklon od prvotnej myšlienky. Mali majetky, ktoré využívali iba vo svoj prospech, pritom stále žobrali a nechávali sa vydržiavať ľuďmi zo okolia. V otázke rušenia kláštorov bol teda Jurko sympatizantom Jozefa II., za čo si vyslúžil aj poriadnu kritiku od vtedajších (cirkevných) predstaviteľov.

❱❱❱ Náročnosť výletu: 3/5

---